28 October 2017

JSMP Sumáriu Tribunál Distritál Suai Periódu Setembru 2017

Totál kazu sira ne’ebé sei kontinua tuir JSMP nia monitorizasaun : 4

 Deskripsaun sumáriu ba desizaun kazu sira

1. Krime maus tratus ba kónjuje
Prosesu: 0013/16.MF
Kompozisaun Tribunál: Koletivu
Juis                                                  : Dr. Samuel da Costa Pacheco, Dr. Benjamin Barros no Dr. Argentino Luisa Nunes
Prokuradór                                      : Dr. Matias Soares
Defeza                                             : Dr. Albino de Jesus Pereira
Tipu pena                                       : Pena prizaun tinan 2 fulan 6 suspende ba tinan 4                                                   
Iha 28 Setembru 2017, Tribunál Distritál Suai liuhosi Tribunál Movél iha Distritu Manufahi, prezide julgamentu leitura akordaun ba krime maus tratus ba kónjuje ne’ebé envolve arguidu MdC hasoru nia feen, iha Distritu Manufahi.

Akuzasaun Prokuradór


Prokuradór akuza katak iha 09 Setembru 2016, arguidu ho lezada deskute malu kona-ba arguidu atu ba tuir festa inagurasaun sira nia uma lisan, maibé lezada la aseita. Nune’e, iha 10 Setembru 2016, wainhira lezada te’in hotu tiha no fanun arguidu atu han, arguidu hader no husu ba lezada atu halo’ot  lezada nia roupa sai husi uma. Nune’e, arguidu no lezada kontinua deskute malu no ikus-mai, lezada deside sai duni husi uma no haruka arguidu atu lori nia ba hein kareta iha estrada boot maibé arguidu lakohi. Tanba arguidu lakohi, nune’e lezada ne’ebé ho kondisaun grávida ko’us rasik nia oan nain rua hodi la’o ba hein kareta.

Depoisde la’o to’o iha rai naruk ida, lezada la aguenta ona no komesa tanis no hanoin atu oho aan inklui nia oan mane ida. La kleur, señora nain rua (CL no SL) ne’ebé mós la’o atu ba hein kareta, hare lezada no hamaus lezada atu labele oho aan. Señora na’in rua ne’e ba bolu kedas lezada nia banin feto no wainhira lezada nia banin feto mai, hare lezada tuur hela iha nia oan mane nia leten. Lezada nia banin hakilar bolu arguidu katak nia feen atu oho sira nia oan mane. Arguidu halai ba no tuku dala 1 iha lezada nia hasan parte karuk halo lezada monu ba rai.

Arguidu kontinua rasta lezada nia fuuk, buti lezada nia kakorok no dada lezada hamrik hodi basa dala 3 iha lezada nia hasan parte loos to’o monu ba rai. Arguidu foti ai-sanak baku lezada nia isin lolon no ain kabun to’o rezulta lezada sofre kanek, bubu no metan.

Iha momentu ne’ebá ema barak asiste problema ne’e inklui arguidu ninia tiun, ho inisial PD ne’ebé hase duni arguidu katak “nusa mak o baku ema nia oan hanesan ne’e?”. Maibé arguidu hatan katak “beikten ne’e baku mate tiha deit”.

Depoisde akontese tiha mak lezada rasik kontaktu ambulance hodi tula lezada ba hala’o tratamentu iha Ospitál Same.

Prokuradór akuza arguidu kontra artigu 154 KP kona-ba maus tratus ba kónjuje ho moldura penál husi tinan 2 to’o 6 no konjuga ho artigu 2, 3 (a), 35 (a) no 36 LKVD.

Produsaun ba provas

Iha prosesu julgamentu arguidu konfesa parsialmente ba faktus ne’ebé akuza hasoru arguidu. Arguidu deklara katak nia la tuku lezada no la basa to’o dala 3 maibé basa dala 2 deit. Mesmu nune’e, arguidu rekoñese katak nia rasta duni lezada nia-fuuk, buti lezada nia-kakorok no foti ai-sanak baku lezada nia isin lolon no ain. Iha parte seluk, lezada kontinua reforsa faktus hotu hosi akuzasaun Prokuradór nian.


Testemuña CL depoimenta katak arguidu komete duni krime hasoru lezada hanesan haktuir iha akuzasaun no nia rasik mós hamaus no bolu lezada nia banin feto hodi hakalma situasaun.

Alegasaun finál

Prokuradór konsidera arguidu komete duni krime tuir faktus husi akuzasaun laran. Tanba ne’e, atu halo prevensaun ba krime ne’e la akontese tan iha futuru, Prokuradór husu ba Tribunál atu kondena arguidu ho pena prizaun tinan 2 suspende ba tinan 4.

Entretantu, Defeza husu ba Tribunál atu kondena arguidu ho pena ne’ebé adekuada tanba arguidu kolabora diak ho Tribunál, arguidu arrepende ona ninia hahalok no foin primeira-vez hatan iha Tribunál.

Desizaun

Depoisde avalia faktus sira ne’ebé prodús durante julgamentu, Tribunál prova katak arguidu komete krime tuir faktus iha akuzasaun Prokuradór. Bazeia ba faktus provadus hirak-ne’e, Tribunál konklui prosesu ne’e no kondena arguidu ho pena prizaun tinan 2 no fulan 6 suspende ba tinan 4 no selu kustu judisiál US$15.00.   

2. Krime ameasa

Nú. Prosesu                                     : 0073/15.CVSUI.
Kompozisaun Tribunál                  : Singulár
Juis                                                   : Dr. Argentino Luisa Nunes
Prokuradór                                      : Dr. Ricardo Leite Godinho
Defeza                                             : Dr. Francisco Caetano Martins
Tipu Pena                                       : Omologa dezisténsia keixa

Iha 20 Setembru 2017, Tribunál Distritál Suai prezide prosesu tentativa konsiliasaun ba krime ameasa ne’ebé envolve arguidu RG hasoru lezadu RF, iha Distritu Covalima.

Akuzasaun Prokuradór

Prokuradór akuza katak iha 02 Fevereiru 2017, lezadu tula nia ferik-oan ho motor atu ba diresaun Merkadu Suai nian. To’o iha Edifísiu Rejistu Sivíl nia-oin, hasoru malu ho arguidu ne’ebé tula mós ho nia ferik-oan hosi diresaun Merkadu Suai nian. Arguidu hakilar, tolok no ameasa atu silu tohar lezadu tanba problema rai. Arguidu para tiha motor iha Edifisiu Rejistu Sivil nia-oin refere, no lao ba–mai no kontinua hakilar, tolok no ameasa atu silu tohar lezadu. Arguidu nia hahalok ne’e, halo lezadu sente tauk no la hakmatek.

Prokuradór akuza arguidu kontra artigu 157 KP kona-ba ameasa ho nia moldura penál tinan 1 ka multa.   
   
Produsaun ba provas

Bazeia ba artigu 262 KPP kona-ba tentativa ba konsiliasaun, no tanba ne’e antes tama ba produsaun ba provas, juis husu atu halo tentativa konsiliasaun ba arguidu no lezadu.

Iha prosesu konsiliasaun ne’e, arguidu husu deskulpa ba lezadu, arrepende ona nia hahalok no promete katak sei la komete tan hahalok hanesan ne’e iha futuru. Lezadu konkorda no husu ba Tribunál atu dezisté ninia-keixa hasoru arguidu.

Alegasaun finál

Prokuradór no Defeza apresia akordu dame ne’ebé parte rua deside ona no husu ba Tribunál atu omologa prosesu ne’e.

Desizaun

Bazeia ba pedidu dezizténsia hosi lezadu no halo akordu dame hosi parte sira, Tribunál konklui prosesu ne’e no omologa akordu ne’e.

3. Krime ofensa ba integridade fízika simples ho natureza violénsia doméstika

Nú. Prosesu                                     : 0053/16.CANANV
Kompozisaun Tribunál                  : Singulár
Juis                                                  : Dr. Costáncio Barros Basmery
Prokuradór                                      : Dr. Matias Soares
Defeza                                             : Dr. Francisco Caetano Martins
Tipu pena                                       : Pena multa US$30.00

Iha 21 Setembru 2017, Tribunál Distritál Suai prezide julgamentu leitura sentesa ba krime ofensa ba integridade fízika simples ho natureza violénsia doméstika ne’ebé envolve arguidu OB hasoru nia feen, iha Distritu Covalima.

Akuzasaun Prokuradór

Prokuradór akuza katak iha 22 Novembru 2016, arguidu ho lezada diskute malu kona-ba sira nia viajen husi Suai mai Dili no arguidu tuku dala 1 iha lezada nia reen-toos no tuda lezada nia reen-to’os ho xavi kareta. Aktu ne’e rezulta lezada sofre raan sai barak hosi reen-to’os no bubu metan.

Pokuradór akuza arguidu kontra artigu 145 KP kona-ba ofensa ba integridade fízika simples, no konjuga ho artigu 2,3 (a), 35 (b) no 36 LKVD.

Produsaun ba provas

Iha prosesu julgamentu, arguidu deklara katak nia la tuku lezada maibé wainhira nia hikis nia liman ba kotuk mak kona iha lezada nia reen-toos to’o hetan kanek kiik. Aleinde ne’e, lezada mós konfirma deklarasaun arguidu nian katak arguidu la tuku lezada, maibé arguidu hisik liman mak kona iha nia reen-toos.

Alegasaun finál
Prokuradór mantein nia akuzasaun tanba konsidera arguidu provadu komete krime hasoru lezada, tanba ne’e, husu ba Tribunál atu kondena arguidu ho pena prizaun tinan 2 suspende ba fulan 6.

Enkuantu, Defeza husu ba Tribunál atu absolve arguidu hosi akuzasaun Prokuradór tanba Defeza konsidera arguidu laiha intensaun atu baku lezada.

Desizaun

Depoisde avalia faktus ne’ebé prodús durante julgamentu, Tribunál prova katak arguidu komete duni krime tuir faktus sira iha akuzasaun Prokuradór. Bazeia ba konsiderasaun iha faktu privadus ne’e, Tribunál konklui prosesu ne’e no kondena arguidu ho pena multa US$30.00 no sei selu US$1.00 kada loron durante loron 30. Tribunál mós fiksa pena alternativa durante fulan 4 nia laran iha prizaun, wainhira arguidu la kumpri pena multa ne’e. Tribunál mós kondena arguidu selu kustu judisiál US$15.00.

4.    Krime la halotuir obrigasaun alimentár

Nú. Prosesu                                     : 0103/17.PDSUA
Kompozisaun Tribunál                  : Singulár
Juis                                                  : Dr. Costáncio Barros Basmery
Prokuradór                                      : Dr. Matias Soares
Defeza                                             : Dr. Fransisco Qaitano Martins
Tipu pena                                       : Omologa dezisténsia keixa

Iha 22 Setembru 2017, Tribunál Distritál Suai prezide julgamentu  prosesu tentativa konsiliasaun ba krime la halotuir obrigasaun alimentár ne’ebé envolve arguidu AKS hasoru nia feen no oan na’in 3 ne’ebé sei idade menoridade, iha Distritu Covalima.

Akuzasaun Prokuradór

Prokuradór akuza katak iha tinan 2009, lezada husu osan atu sosa foos, maibé arguidu la fó no sira diskute malu no hafoin iha-ikus arguidu sai hosi uma no la fó alimentasaun ba sira nia oan nain tolu to’o agora.

Prokurador akuza arguidu kontra artigu 225 kona-ba la halotuir obrigasaun alimentár ne’ebé nia moldura penál to’o tinan 3 ka multa.

Produsaun ba provas

Bazeia ba artigu 262 KPP kona-ba tentativu ba konsiliasaun, no tanba ne’e antes tama ba produsaun ba provas, juis husu atu halo tentativa konsiliasaun ba arguidu no lezada.

Iha prosesu konsiliasaun ne’e lezada ho vontade rasik hakarak deziste ninia-keixa hasoru arguidu, no arguidu mós husu deskulpa ba lezada. Arguidu deklara katak prontu hosi sustenta ho osan US$120.00 kada fulan ba nia oan nain tolu. Arguidu arrepende nia hahalok no promete sei la repete iha futuru maske sira separadu ona tanba hola ona feto seluk.

Alegasaun finál

Depoisde rona tiha rezultadu konsiliasaun hosi parte sira, Prokuradór no Defeza apresia ho akordu dame ne’ebé parte rua deside ona no husu ba Tribunál atu omologa prosesu ne’e.
Desizaun

Bazeia ba pedidu dezisténsia hosi lezada no akordu dame hosi parte sira, Tribunál konklui prosesu ne’e no omologa akordu ne’e.

5.    Krime ofensa ba integridade fízika simples

Nú. Prosesu                                     : 0119/16.PDSUA
Kompozisaun Tribunál                  : Singulár
Juis                                                  : Dr. Constáncio Barros Basmery
Prokuradór                                      : Dr. Ricardo Leite Godinho
Defeza                                             : Dr. Francisco Caetano Martins
Tipu Pena                                       : Omologa dezisténsia keixa

Iha 22 Setembru 2017, Tribunál Distritál Suai hala’o prosesu tentativa konsiliasaun ba krime ofensa ba integridade fízika simples ne’ebé envolve arguidu ALL hasoru lezada LB, iha Distritu Covalima.

Akuzasaun Prokuradór

Prokuradór akuza katak arguidu hela viziñu ho lezada. Iha 23 Jullu 2016, lezada iha hela nia uma laran no rona nia asu hakilar maka’as iha arguidu nia dapur laran. Tanba ne’e lezada ba foti nia asu lori sai tiha ba liur. Wainhira sai mai liur, lezada hasoru malu ho arguidu, no arguidu husu ba lezada tanba saida mak lezada tama nia dapur ne’e, no lezada hatan katak nia tama ba atu foti nia nia asu tanba nia rona arguidu baku ninia-asu. Arguidu dehan katak nia mak baku duni tanba lezada ninia-asu ne’e han tiha arguidu-nia naan iha tasu laran”. Maibé lezada dehan katak arguidu nia naan iha jeleira laran la’os iha dapur laran, nune’e arguidu tuku dala 1 iha lezada nia hasan parte loos rezulta bubu.

Prokuradór akuza arguidu kontra artigu 145 KP kona-ba ofensa ba integridade fízika simples ne’ebé nia moldura penál to’o tinan 3 ka multa.

Produsaun ba provas

Bazeia ba artigu 262 KPP kona-ba tentativa ba konsiliasaun, no tanba ne’e antes tama ba produsaun ba prova, juis husu atu halo tentativa konsiliasaun ba arguidu no lezada.

Iha prosesu konsiliasaun ne’e, arguidu husu deskulpa ba lezada, arrepende ona nia hahalok no promete katak sei la komete tan hahalok hanesan ne’e iha futuru hasoru lezada no ba ema seluk. Lezada konkorda no husu ba Tribunál atu dezisté ninia-keixa hasoru arguidu.

Alegasaun finál
Depoisde rona tiha rezultadu konsiliasaun hosi parte sira, Prokuradór no Defeza apresia ho akordu dame ne’ebé parte rua deside ona no husu ba Tribunál atu omologa prosesu ne’e.

Desizaun

Bazeia ba pedidu dezisténsia hosi lezada no akordu dame hosi parte sira, Tribunál konklui prosesu ne’e no omologa akordu ne’e.

No comments: